Ministerstvo obrany SR predstavilo návrh Dlhodobého plánu rozvoja s výhľadom do roku 2040. Ide o rozsiahly dokument, ktorý stanovuje konkrétne ciele a priority rezortu obrany, od počtov personálu cez modernizačné projekty, rozvoj infraštruktúry a výcviku až po finančný rámec na najbližších pätnásť rokov. Bez ohľadu na to, či sa s každým jeho zámerom dá súhlasiť, jedna vec je jasná, ministerstvo obrany aspoň teoreticky vie, kam chce smerovať, a svoje predstavy pretavilo do strategického dokumentu.
Samozrejme, aj tento materiál vyvoláva oprávnené otázky. Najväčšie pochybnosti vyvoláva zámer postupne zvýšiť obranné výdavky až na 3,5 % HDP. Takéto navýšenie predstavuje miliardy eur navyše a nevyhnutne otvára otázku priorít štátu.
Dlhodobo totiž platí, že zatiaľ čo výdavky na obranu rastú, vnútorná bezpečnosť zostáva podfinancovaná. Bezpečnosť štátu totiž netvoria iba tanky, lietadlá a protivzdušná obrana, ale aj dostatok policajtov v uliciach, funkčné policajné budovy, moderná technika a schopnosť štátu zabezpečiť verejný poriadok. Preto je namieste otvoriť odbornú diskusiu aj o tom, či by Slovenská republika nemala podobne ako pri obrane stanoviť minimálnu úroveň financovania Policajného zboru vyjadrenú podielom HDP.
Na druhej strane však nemožno očakávať, že práve strategický materiál rezortu obrany bude riešiť problémy Policajného zboru. A práve preto sa natíska oveľa dôležitejšia otázka: kde je obdobný dokument Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru? Kým rezort obrany predkladá víziu svojho rozvoja až do roku 2040, vnútorná bezpečnosť dodnes nemá nielen porovnateľný dlhodobý plán, ale prakticky ani akýkoľvek iný ucelený strategický dokument, ktorý by jasne určil ciele, priority a financovanie Policajného zboru na nasledujúce roky.
Odborový zväz polície v SR pritom dlhodobo upozorňuje na problémy v Policajnom zbore. Chýbajú najmä skúsení policajti, mnohé budovy sú v nevyhovujúcom stave a modernizácia často prebieha nesystematicky. Policajný zbor potrebuje jasne definovanú víziu svojho rozvoja, ktorá bude riešiť personálne stavy, odmeňovanie, služobné podmienky, technické vybavenie, infraštruktúru aj vzdelávanie. Takýto dokument by mal mať podporu vlády aj Národnej rady SR, aby nebol závislý od každej zmeny politickej reprezentácie.
Návrh dlhodobého plánu rozvoja rezortu obrany preto môže byť nielen predmetom odbornej diskusie, ale aj inšpiráciou pre ďalšie rezorty. Ak štát považuje bezpečnosť za strategickú prioritu, nemôže sa to týkať iba vonkajšej bezpečnosti. Vnútorná bezpečnosť tvorí jej neoddeliteľnú súčasť a zaslúži si rovnaký systematický prístup, dlhodobé plánovanie a stabilné financovanie. Otázka preto neznie, či Slovensko potrebuje dlhodobý plán rozvoja Policajného zboru. Otázka znie, prečo ho ešte stále nemá.
text: OZP v SR