text: J. Rohár
Každoročné oznámenie novej výšky minimálnej mzdy býva sprevádzané silnými vyhláseniami o raste životnej úrovne zamestnancov. Aj suma 972 eur, ktorá bude predstavovať minimálnu mzdu od 1. januára 2027, môže na prvý pohľad pôsobiť ako pozitívna správa. Vyššia minimálna mzda je totiž prirodzeným dôsledkom rastu ekonomiky a pre tisíce zamestnancov v súkromnom sektore znamená citeľné zvýšenie príjmu.
Za týmto pozitívnym obrazom sa však skrýva problém, o ktorom sa hovorí podstatne menej ako by sa malo. Týka sa zamestnancov samotného štátu.
Zatiaľ čo minimálna mzda každoročne rastie automaticky podľa zákona, platové tabuľky zamestnancov vo verejnom záujme a štátnej službe na jej rast nikdy automaticky naviazané neboli. Takéto nastavenie je nelogické, pretože tarifné tabuľky majú odrážať rozdiely v náročnosti práce, požadovanom vzdelaní, zodpovednosti a dĺžke odbornej praxe. V praxi však dochádza k tomu, že zamestnanci zaradení v rôznych platových triedach a stupňoch napokon dostávajú rovnakú minimálnu mzdu. Aby ju vôbec dosiahli, často sa im musí doplácať z osobného príplatku alebo z ďalších zložiek mzdy vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Tým však prichádzajú aj o finančné zvýhodnenia, ktoré ich mali odmeňovať za kvalitu práce, náročné podmienky či pracovný výkon. Takýto stav je zjavne nespravodlivý a je do oči bijúcou nespravodlivosťou voči tejto skupine zamestnancov.
Od 1. januára 2027 bude až 72 zo 154 platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme nižších ako zákonom ustanovená minimálna mzda. Inými slovami, takmer každá druhá tarifná sadzba nebude spĺňať ani zákonné minimum.
Problém sa týka konkrétnych ľudí
V podmienkach Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru nejde o teoretický problém, ale týka sa konkrétnych vašich kolegov – civilných zamestnancov – sekretárok, zapisovateliek, administratívnych pracovníkov, upratovačiek, technického a obslužného personálu či ďalších profesií, bez ktorých by chod rezortu nebol možný. Predstavitelia rezortu sa v minulosti viackrát vyjadrili, že nejde o veľkú skupinu zamestnancov. Takáto argumentácia však podstatu problému nerieši. Nejde totiž o počet dotknutých zamestnancov, ale o princíp spravodlivého odmeňovania. Aj keby sa tento problém týkal jediného zamestnanca, štát by ho mal riešiť. Ide o ľudí, ktorí denne zabezpečujú fungovanie rezortu, no ich základné tarifné platy prestávajú odrážať náročnosť vykonávanej práce, dosiahnuté vzdelanie či dĺžku odbornej praxe.
Skúsení zamestnanci pod minimálnou mzdou
Odborový zväz polície v Slovenskej republike na tento vývoj upozorňuje už niekoľko rokov. Samotný rast minimálnej mzdy odbory nespochybňujú. Naopak, považujú ho za správny nástroj na ochranu nízkopríjmových zamestnancov. Problém však nastáva vtedy, keď štát zvyšuje minimálnu mzdu, ale zároveň neprispôsobuje platové tabuľky vlastných zamestnancov.
Takýto vývoj postupne stiera rozdiely medzi jednotlivými platovými triedami a stupňami. Zamestnanec s niekoľkoročnou odbornou praxou, vyšším vzdelaním či väčšou zodpovednosťou sa môže ocitnúť na rovnakej úrovni odmeňovania ako človek bez praxe. Tarifný systém, ktorý má oceňovať skúsenosti, kvalifikáciu a náročnosť práce, tak prestáva plniť svoju základnú funkciu.
Od roku 2027 sa situácia ešte viac zhorší. Po prvýkrát sa problém dotkne aj zamestnancov so šiestimi rokmi odbornej praxe. Namiesto prirodzeného rastu rozdielu medzi minimálnou mzdou a tarifným platom sa tento rozdiel každým rokom zmenšuje. Minimálna mzda doslova dobieha jednotlivé tarifné stupne.
„Od budúceho roka sa tento problém dotkne už aj šiestej platovej triedy a zamestnancov so šiestimi rokmi odbornej praxe. To znamená, že pod úrovňou minimálnej mzdy budú aj skúsení ľudia, ktorí už roky pracujú pre štát. Myslím si, že je to pre štát trošičku aj hanba,“ upozornil predseda OZP v SR Peter Jakubík.
V praxi sa preto čoraz častejšie stáva, že zamestnanci dosiahnu zákonnú minimálnu mzdu len prostredníctvom doplatkov alebo ďalších zložiek mzdy, ktoré sú často výsledkom kolektívneho vyjednávania odborových organizácií. Tieto príplatky však nikdy nemali slúžiť na dorovnávanie základného tarifného platu. Ich účelom je odmeniť zamestnanca za náročnosť práce, pracovné podmienky, výkon či osobitné okolnosti výkonu služby.
Nepriaznivý vývoj sa pritom netýka iba zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. V štátnej službe sa od budúceho roka dostane pod úroveň minimálnej mzdy už štvrtá platová tarifa.
Problém sa čoskoro dotkne aj príslušníkov PZ
Varovným signálom je aj situácia príslušníkov Policajného zboru. Základná platová tarifa policajta dnes predstavuje 1 000,50 eura, teda len o 28,50 eura viac, ako bude minimálna mzda od 1. januára 2027. Ak nepríde k prijatiu novej platovej tabuľky, ktorú vláda dlhodobo avizuje, bude sa problém postupne prenášať aj do odmeňovania príslušníkov Policajného zboru.
Štát by pritom mal ísť príkladom. Ak od súkromných zamestnávateľov očakáva dodržiavanie zákonov a dôstojné odmeňovanie zamestnancov, rovnaké princípy musí uplatňovať aj vo vlastných inštitúciách. Odborový zväz polície v SR preto vyzýva Úrad vlády SR ako gestora právnych predpisov upravujúcich odmeňovanie štátnych a verejných zamestnancov, aby bezodkladne pristúpil ku komplexnej revízii platových tabuliek. Jej cieľom nemá byť iba jednorazové dorovnanie najnižších taríf, ale vytvorenie spravodlivého systému, ktorý bude automaticky reagovať na rast minimálnej mzdy, zachová primerané rozdiely medzi platovými triedami a stupňami a bude rešpektovať vzdelanie, prax, zodpovednosť aj náročnosť práce.
Je potrebný spoločný postup
Keďže nejde len o problém rezortu Ministerstva vnútra SR, ale celej verejnej správy, nestačí, aby naň upozorňovali jednotlivé odborové zväzy samostatne. Potrebný je spoločný tlak odborov a zamestnancov naprieč všetkými ministerstvami a spoločný tlak na Úrad vlády SR i Ministerstvo financií SR. Bez jednotného postupu hrozí, že sa problém bude naďalej odsúvať a riešiť len čiastkovými opatreniami.
Aktuálne vyjadrenia predstaviteľov vlády pritom veľký optimizmus nevzbudzujú. Úrad vlády SR v reportáži uviedol, že „otázka úpravy platových taríf je úzko previazaná s verejnými financiami“ a predstavuje významný dopad na štátny rozpočet. Ak však štát tvrdí, že nemá peniaze pre ľudí, ktorí zarábajú najmenej, potom sa treba otvorene spýtať: prečo ich nehľadá tam, kde sa vyplácajú vysoké odmeny tým, ktorí už dnes zarábajú najviac?
OZP v SR zároveň vyzýva civilných zamestnancov rezortu Ministerstva vnútra SR, aby si podávali žiadosti o zvýšenie platovej triedy. Každá takáto žiadosť je ďalším dôkazom, že súčasný systém odmeňovania je neudržateľný a že nejde o ojedinelé prípady, ale o problém, ktorý si vyžaduje zásadnú zmenu.
Kópiu podanej žiadosti môžu zamestnanci zaslať na e-mail ozpvsr@gmail.com, ako aj na adresu Úradu vlády SR.