Univerzitná nemocnica Nemocnica sv. Michala má nového riaditeľa. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok do funkcie ustanovil dlhoročného lekára tejto nemocnice, príslušníka Policajného zboru a v neposlednom rade hrdého odborára – doterajšieho podpredsedu tamojšej základnej organizácie Odborového zväzu polície v SR plk. doc. MUDr. Róberta Illéša, PhD., MPH. V rozhovore pre noviny Polícia otvorene hovorí nielen o nevyhnutných ozdravných opatreniach, ale aj o konkrétnych krokoch, ktoré majú zlepšiť postavenie policajtov v systéme zdravotnej starostlivosti – vrátane prednostného ošetrenia či možnosti riešiť zdravotné problémy priamo počas služby
Rozprával sa Ján Rohár
Pán riaditeľ, nemocnica sv. Michala má po dvoch rokoch nového riaditeľa. Čo podľa vás viedlo k tejto zmene? A zároveň, ako ste sa dostali do tejto funkcie, boli ste oslovený alebo ste sa o túto pozíciu uchádzali?
K zmene viedlo to, že odišiel bývalý generálny riaditeľ, pán doktor Kužela. Tým pádom ostalo toto miesto k dispozícii a bol som menovaný.
Čo sa týka môjho výberu, kandidáti vzišli z uváženia pána ministra, s tým, že on isto monitoroval aj pomery v nemocnici a zvažoval viacero možností. Myslím, že sme boli dvaja alebo traja kandidáti. Dôležité bolo aj to, že išlo o ľudí z prostredia nemocnice, ktorí tu už pôsobili, mali skúsenosti a poznali vnútorné fungovanie.
Ja tu pôsobím už osem rokov ako prednosta neurochirurgickej kliniky, ktorú som pomáhal vybudovať. Aj preto som cítil určitú zodpovednosť. Nemocnica mi dala priestor profesionálne rásť, a keď sa dostala do zložitej ekonomickej situácie, rozhodol som sa túto výzvu prijať a pokúsiť sa ju stabilizovať.
Pán minister teda po zvážení všetkých okolností rozhodol a bol som menovaný.
Približne pred dvomi rokmi sme robili rozhovor aj s vaším predchodcom, pánom doktorom Kuželom. Mal pomerne ambiciózne plány. Ako hodnotíte jeho pôsobenie a do akej miery sa podarilo tieto plány naplniť?
Pán doktor Kužela mal plány, ktoré boli naozaj dobré. Veľa z tých plánov sme aj spolu zrealizovali. Ale každý plán musí byť podporený aj finančne a nie všetky plány, ktoré sa rozbehli, mali aj túto podporu. Niektoré z nich aj vyšli a niektoré sa ukázali ako ekonomicky nevýhodné pre nemocnicu a tým pádom budeme musieť pristúpiť k reštrikcii niektorých začatých projektov.
Veľa myšlienok bolo dobrých, pokiaľ by boli finančne kryté, ale bohužiaľ sa ukázalo, že ekonomika nepustí a nemocnica sa dostala do zlej platobnej kondície.
Na to nadviažem, v akom ekonomickom stave sa nemocnica momentálne nachádza?
Momentálne je strata niekoľkých miliónov, ja to neviem presne uviesť, vzhľadom k tomu, že to sú informácie, ktoré sa ešte stále dopočítavajú. Dôležité však je, že základná prevádzka je zabezpečená, platy zamestnancov ani základná činnosť nemocnice nie sú ohrozené.
Mojou hlavnou úlohou je teraz pripraviť a realizovať ozdravný plán. Ten som už odovzdal ministrovi. Cieľom je dostať nemocnicu do konca roka na vyrovnané hospodárenie. Musíme pracovať na tom, aby sme tento niekoľkomiliónový schodok vyrovnali a aby sme mohli zase pristúpiť aj k ďalšiemu progresu a rozvoju. Znamená to množstvo opatrení – personálnych aj ekonomických, rušenie nevýhodných zmlúv a postupné nastavovanie fungovania tak, aby nemocnica vedela ďalej rásť.
Ako sa nemocnica dostala do tejto situácie?
Dostala sa práve tým, že boli rozbehnuté niektoré projekty, ktoré vyžadovali navýšenie personálu a s tým spojené navýšenie platov, ktoré neboli kryté príjmami nemocnice.
To znamená, že nemocnica si nezarobila na to, aby vykryla nárast počtu zamestnancov a nárast niektorých drahších odborov, ktoré sa tu rozbehli, a ktoré sa ukázali, že nie sú dostatočne kryté ani zo zdrojov poisťovní, a z toho dôvodu došlo k takejto strate.
V minulosti zo strany pána Kuželu zaznelo aj to, že v týchto kancelárskych priestoroch, kde teraz vedieme rozhovor, malo vzniknúť kardiocentrum.
Áno, takéto úvahy boli, ale z ekonomického hľadiska by to bolo absolútne nevýhodné. Prestavba by stála niekoľko miliónov eur a ešte viac by zaťažila nemocnicu.
My dnes skôr riešime opačný problém – máme nadbytok priestorov, ktoré chceme efektívne využiť, napríklad formou prenájmu.
Za pána riaditeľa Deleja sa veľa vecí dávalo do prenájmu, aj lekáreň, nemocnica sa zbavovala niektorých funkcií, ktoré mala, a tie sa presúvali na súkromné ambulancie a kliniky. Čo si o tom myslíte?
To je samozrejme vec, ktorá je momentálne v riešení. My tie zmluvy revidujeme a hľadáme efektívnejšie možnosti prenájmu. Všetky vzťahy, ktoré tu boli vytvorené, prechádzajú vnútorným auditom a budú zároveň predmetom aj vonkajšieho auditu, vrátane auditu ministerstva vnútra.
Mojím cieľom je vytvoriť takú „nulovú hladinu“, od ktorej budeme vedieť ďalej vychádzať – všetko sa zaaudituje a na základe toho sa nastaví ďalšia etapa rozvoja nemocnice.
On to vtedy vyhodnotil ako najlepší ekonomický spôsob riadenia. Ja zatiaľ nemám definitívnu odpoveď, keďže analýzy stále prebiehajú a som iba krátko vo funkcii. Preto robíme kompletný audit nemocnice, aby som mal úplne presné informácie a vedel rozhodnúť o veciach, ktoré sú nevýhodné, alebo kde sa ukáže problém, a nastaviť ich na správnu mieru.
Veľkou témou sú aj platy lekárov policajtov. Ste plukovník Policajného zboru a zároveň riaditeľ nemocnice. Lekári – policajti v činnej zálohe dnes platovo zaostávajú za civilnými lekármi. Ako to vnímate?
Ten rozdiel existuje, ale nie je až taký výrazný, ako sa niekedy prezentuje. Policajní lekári majú aj iné benefity vyplývajúce zo služobného pomeru v PZ.
Do budúcna určite chceme tieto rozdiely zmierňovať, napríklad cez výkonnostné odmeňovanie alebo doplnkové formy odmien. Samozrejme, nemocnica má aj možnosti dofinancovania s veľkou diferenciáciou od osoby k osobe a podľa toho, aký je prínos pre nemocnicu a aká je vyťaženosť daného lekára – policajta. Budem sa snažiť dorovnávať platy medzi civilmi a policajtmi.
Hovorí sa aj to, že nemocnica vlastne „ušetrí“, keďže platy týchto lekárov hradí ministerstvo vnútra.
Nie je to úplne tak. Je to síce určitá kompenzácia, ale keby tento systém neexistoval, nemocnica by fungovala úplne inak a poskytovala by len základnú zdravotnú starostlivosť. Máme možnosti spolufinancovania, aby sme prípadné rozdiely zmiernili, ale nikdy to nebude automatické, vždy to musí byť viazané na výkon.
Rozumiem, no v činnej zálohe by malo byť okolo 100 lekárov a už teraz je tam len 98 a sú ďalší, čo zvažujú odchod…
Každý lekár, ktorý sa rozhodne odísť, má na to právo a my budeme situáciu riešiť operatívne.
Nedávno som sedel na ministerstve vnútra a otváral tému odmeňovania lekárov v Policajnom zbore, ale zároveň treba povedať, že na úrovni ministerstva sa momentálne riešia najmä platy bežných policajtov, ktoré sú ešte nižšie. Preto to dnes nie je systémová priorita, hoci pre mňa osobne táto téma prioritou je.
Treba si však povedať otvorene, ja teraz riešim to, aby sme mali na výplaty a aby nemocnica fungovala. V tejto chvíli máme naozaj málo peňazí a zabezpečujem základný chod.
Rozumiem tomu, že časť lekárov zvažuje odchod, ale najskôr musím stabilizovať nemocnicu. Až potom sa budem môcť naplno venovať aj týmto rozdielom v odmeňovaní, ktoré tu mali byť riešené už skôr.
Neodmietam túto tému, naopak, budem ju riešiť. Ale teraz v prvom rade zachraňujem nemocnicu ako celok, aby sme sa mali od čoho odraziť.
Bohužiaľ, lekárov – policajtov táto situácia zaujímať nemusí. Oni vidia, že automat platov civilných lekárov rastie a vzďaľuje sa aj od platov policajtov a vojakov.
Keď som si to prepočítal, ten rozdiel nie je až taký priepastný. Ale hovorím, my budeme hľadať určité cesty. Keď bude nemocnica v lepšej kondícii, vieme im ponúknuť napríklad dohody o pracovnej činnosti alebo iné formy spolupráce, ak budú vykonávať špecifické činnosti navyše.
Ja mám určité riešenia premyslené, ale dnes sa to jednoducho nedá riešiť systémovo. V zákone to nikto nechce otvárať a ani na ministerstve vnútra nie je situácia jednoduchá. Keby sa navýšili platy jednej skupine, okamžite by sa ozvali aj ďalšie.
Preto to musím robiť v spolupráci s policajnými odbormi aj s vedením ministerstva a hľadať riešenia tak, aby sme vyšli v ústrety lekárom, ale zároveň nevytvorili ďalší spoločenský problém.
Keď ste spomenuli benefity policajtov – lekárov, tí civilní lekári by mohli argumentovať, že majú často aj súkromné ambulancie a môžu podnikať v zdravotníctve, teda majú viac príjmov. Policajti takúto možnosť nemajú.
Nemôžu podnikať v klasickom zmysle, ale môžu byť zamestnaní alebo spolupracovať v inom zdravotníckom zariadení. To znamená, že si vedia pomôcť aj touto cestou.
Ste aj členom Odborového zväzu polície v SR. Ako vnímate spoluprácu vedenia nemocnice s odbormi a akú úlohu by mali zohrávať do budúcnosti?
Prvé, čo som urobil po svojom menovaní, ešte v ten deň, bolo stretnutie s oboma odborovými organizáciami, ktoré v nemocnici pôsobia. Dohodli sme sa na konštruktívnej spolupráci, pretože nás čakajú aj personálne zmeny a bez súčinnosti odborov a určitej regulácie počtu zamestnancov to jednoducho nie je možné.
Treba však povedať, že vyjednávanie je vždy komplikované. Na druhej strane, tým, že som sám pôsobil v odboroch a aj dnes som ich súčasťou, tak tomu prostrediu rozumiem.
Myslím si, že diskusia so súčasným vedením odborov je konštruktívna. Komunikujeme pravidelne, máme stretnutia aj priebežne, napríklad aj dnes. Zatiaľ nevnímam, že by tam bol nejaký zásadný problém.
Ako chcete ďalej rozvíjať zdravotnú starostlivosť? Najmä tú určenú pre policajtov, výsluhových dôchodcov. Uvažujete napríklad o nejakých prednostných režimoch?
Hneď po svojom nástupe som prijal prvé opatrenia v tejto oblasti, z toho dve zásadné.
Prvé je, že policajti v aktívnej službe budú v prípade ochorenia alebo úrazu ošetrení v našej nemocnici. My síce nemáme centrálny príjem, ale túto službu im vieme zabezpečiť, aby nemuseli byť riešení v iných nemocniciach. To znamená, že počas služby, napríklad v hliadke, môžu v prípade náhleho ochorenia alebo poranenia prísť priamo k nám.
Druhé opatrenie je, že všetci policajti a vojaci v aktívnej službe budú na špecializovaných a všeobecných ambulanciách ošetrení v deň príchodu. Nebudú odsúvaní na iné termíny. Toto sú dve zásadné veci, ktoré som zaviedol okamžite.
Tretia vec, o ktorej rokujem s ministrom vnútra, je vytvorenie DSS – teda denného stacionára pre veteránov, policajtov a vojakov v Bratislave. Ide o zariadenie pre dôchodcov, ktorí nemajú možnosť starostlivosti v domácom prostredí, aby mali kde byť umiestnení.
Keďže v nemocnici pôsobíte už osem rokov a ste aj policajtom, nevnímate nejaké rozdiely medzi civilnými lekármi a policajnými?
Nezaznamenal som, že by to vytváralo nejakú hranicu medzi lekármi.
Samozrejme, vznikajú praktické problémy, napríklad vykazovanie služieb, poslužbové voľno a podobne. Ale našli sme určitý konsenzus, ktorý zatiaľ funguje bez väčších problémov.
Stále však platí, že v rámci odborov sme vytvorili aj pracovnú skupinu a komunikujeme tak, aby sme tieto otázky vedeli systémovo riešiť.
Niektorí však upozorňujú na určité nerovnosti.
To je presne to, o čom hovoríme. V rámci odborov sme vytvorili pracovnú skupinu, máme zabezpečené aj právne služby a pripravujeme návrhy zmien do legislatívy.
Budeme sa snažiť tieto návrhy presadiť aj na úrovni ministerstva. Ako riaditeľ to maximálne podporím a urobím všetko pre to, aby sa to podarilo.
Viete uviesť konkrétny príklad?
Napríklad poslužbové voľno, aby policajti mali rovnaké zákonné podmienky po službe ako civilní zdravotníci.
Okrem toho, čo ste spomínali, aké sú vaše hlavné plány a priority ako riaditeľa nemocnice?
Najväčším plánom je, aby sa táto nemocnica znovu stala vlajkovou loďou rezortu. To znamená, aby bola prioritnou nemocnicou pre príslušníkov ministerstva vnútra a ozbrojených zložiek, aby si zachovala svoj rezortný charakter, ale zároveň aj vysokú medicínsku úroveň.
Chcem, aby bola zároveň aj univerzitným pracoviskom – miestom pre vzdelávanie, vedu a výskum. V každom prípade ide o segment nemocnice, ktorý na Slovensku chýba. V kontexte situácie okolo nás, aj vzhľadom na udalosti v regióne, ide o strategicky dôležitú nemocnicu.
Mojím cieľom je, aby bola vnímaná ako nemocnica špeciálneho určenia, teda taká, ktorá plní svoju základnú úlohu pre rezort, ale zároveň poskytuje kvalitnú zdravotnú starostlivosť aj civilným pacientom.
Toto je vlastne návrat k tomu, čím táto nemocnica kedysi bola. Mala svoju charizmu, bola vnímaná ako vysoko kvalitné pracovisko. A práve toto chcem vrátiť späť.
Váš predchodca spomínal aj budovanie excelentných pracovísk a spoluprácu napríklad s Prahou. Do akej miery sa to podarilo?
Tá spolupráca existuje. Policajti chodia do Prahy na školenia, ja osobne som pôsobil v Hradci, kde sme vytvorili centrum excelentnosti. To centrum funguje a prináša výsledky, ktoré sme od neho očakávali.
Ak bude priestor, rád podporím vznik ďalších centier, napríklad na ORL klinike. Ale opäť musím zdôrazniť, že najskôr musíme stabilizovať základné fungovanie nemocnice. Až potom môžeme naplno rozvíjať tieto vízie.
Z pohľadu personálu – v akom stave je dnes nemocnica?
Dá sa povedať, že momentálne je tu nadstav určitých skupín zdravotného personálu, čo nás do určitej miery dostalo aj do negatívnych ekonomických výsledkov.
Znamená to, že hrozí prepúšťanie?
Našim cieľom nie je pristupovať k hromadnému prepúšťaniu. Prípadné zmeny v personálnom stave plánujeme realizovať predovšetkým dohodou a postupne, s dôrazom na rešpekt a individuálny prístup.
Zároveň si uvedomujeme potrebu prijať určité opatrenia, aby sme zabezpečili dlhodobú stabilitu a efektívne fungovanie. Budeme ich však realizovať rozumne, postupne a bez náhlych či plošných krokov.
Ste aj lekárom z praxe. Mení sa váš pohľad, keď ste teraz riaditeľom?
Mňa samotná prax naučila veľkej ekonomickej disciplíne. Ako prednosta som musel každý mesiac sledovať čísla a mať kliniku pod kontrolou. Nikdy som nevedel, kedy príde moment, keď sa niečo zruší alebo obmedzí.
Toto si prenášam aj do riadenia nemocnice. Každý vedúci pracovník musí niesť zodpovednosť za svoje oddelenie. Ja som im aj povedal, že každý je v podstate „malá firma“ – keďže nemocnica je akciová spoločnosť, skladá sa z takýchto menších celkov.
Ak bude každý zodpovedný za svoju časť, ja sa budem môcť venovať rozvoju nemocnice ako celku, nie riešeniu základných problémov.
Ako je na tom pracovisko v Košiciach?
Košice sú integrálnou súčasťou nemocnice. Dal som vypracovať detailnú ekonomickú analýzu a plán je zatiaľ pokračovať v jej fungovaní.
Zároveň tam zavádzame rovnaké racionalizačné opatrenia ako v Bratislave. Už sme s tým aj začali.
Ako by ste chceli vidieť nemocnicu na konci svojho pôsobenia? A aké úlohy ste dostali od ministra?
Najdôležitejšia úloha je udržať nemocnicu funkčnú – jednoducho ju stabilizovať. To je absolútna priorita.
Ak sa to podarí, chcel by som, aby sme sa dostali do stavu, keď budeme môcť opäť investovať do ľudí, do techniky, do nových programov.
Situácia je dnes náročná, možnosti financovania sú obmedzené, takže musíme pracovať najmä s tým, čo máme.
Aj za cenu nepopulárnych opatrení, aby sme nemocnicu udržali a postupne ju opäť rozvíjali.
Nebude vám chýbať lekárska prax?
Nie, ja ju stále vykonávam. Vediem kliniku, robím vizity a operujem pacientov. Snažím sa to nastaviť tak, aby som zostal v kontakte s praxou.
Nechcem o ňu prísť, je to súčasť mojej kariéry a chcem si ju zachovať aj do budúcnosti.
Nebude to náročné zvládať všetko naraz?
Je to náročné, ale považujem to za dôležité. Manažérska funkcia je dočasná, ale lekárska kariéra je niečo, čo si chcem udržať.
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor!