Rozhovor s generálnym riaditeľom sekcie krízového riadenia MV SR Jaroslavom Kmeťom
Generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR hovorí o pripravovanej reforme, modernizácii integrovaného záchranného systému, novom odbore informovanosti a vzdelávania, audite krytov civilnej ochrany aj o tom, prečo sú pri budovaní odolného štátu rovnako dôležití ľudia ako moderné technológie.
Rozprával sa Ján Rohár
Stali ste sa generálnym riaditeľom sekcie krízového riadenia približne pred tromi mesiacmi. Ako ste sa dostali do tejto funkcie a čo bolo dôvodom tejto zmeny?
Bola to ponuka ministra vnútra, ktorú som dostal v decembri minulého roka. V januári som na ňu pozitívne zareagoval a prijal som ju. Dôvodom zmeny bolo, že môj predchodca, ktorý zostal súčasťou sekcie, bol vyslaný na misiu do Bruselu. Civilná ochrana totiž potrebuje svoje zastúpenie vo viacerých výboroch NATO aj Európskej komisie. Dokonca máme v Európskej komisii vlastný direktoriát, preto je dôležité mať tam človeka, ktorý pozná civilnú ochranu, pozná podmienky na Slovensku a dokáže zastupovať naše záujmy.
Prečo ste sa podľa vás stali práve vy novým generálnym riaditeľom?
Možno rozhodlo to, že som už na Ministerstve vnútra pôsobil. Poznám fungovanie ministerstva aj okresných úradov, ktoré zabezpečujú úlohy civilnej ochrany a krízového riadenia v rámci miestnej štátnej správy. Je jednoduchšie, keď do takejto funkcie nastúpi človek, ktorý pozná procesy, fungovanie rezortu aj jednotlivých odborov okresných úradov.
Venovali ste sa oblasti krízového riadenia aj pred nástupom do tejto funkcie?
Nie priamo. Mal som skôr všeobecný prehľad a priznávam, že som túto oblasť do určitej miery podcenil. Až keď som nastúpil do funkcie, uvedomil som si, aká je široká a dôležitá.
Práve preto som začal viac komunikovať aj smerom k verejnosti. Civilná ochrana je totiž predovšetkým o občanovi a o ochrane jeho života, zdravia a majetku. Keď som porovnával fungovanie našej sekcie so zahraničím, chýbala mi jedna veľmi podstatná oblasť – informovanosť, prevencia a vzdelávanie. Táto agenda síce existovala, ale bola roztrieštená medzi viaceré činnosti. Mojím cieľom je dostať ju do popredia.
Tak ako sa v informačných technológiách hovorí o umelej inteligencii či cloude, v oblasti krízového riadenia je dnes kľúčovým pojmom odolnosť – teda resilience. Znamená to byť pripravený. Pripravené musia byť záchranné zložky, ale rovnako aj občania. Práve preto považujem komunikáciu s verejnosťou za mimoriadne dôležitú.
S akou víziou ste do funkcie nastupovali?
Úloha od ministra bola jasná – zabezpečiť, aby krízové riadenie fungovalo. Pre mňa však každá nová pozícia musí predstavovať aj výzvu. Myslím si, že každý manažér potrebuje okrem odbornosti aj empatiu.
Keď sa raz na túto funkciu budem pozerať už len ako občan, chcem mať dôveru v štát. Chcem vedieť, že ak sa niečo stane, môžem sa na štát spoľahnúť. To je moja vízia – vytvoriť systém, ktorý bude fungovať tak, aby občania mohli pokojne spávať s vedomím, že v prípade krízovej situácie štát zareaguje.
Čo to znamená v praxi? Aké konkrétne ciele ste si stanovili?
Chcem, aby každý občan vedel, čo znamená pripraviť sa na prvých 72 hodín po vzniku krízovej situácie. Aby vedel, ako sa má zachovať, komu má zavolať a čo má urobiť.
Štát musí byť pripravený aj na tie najvážnejšie situácie. Ak by, nedajbože, nastal vojnový konflikt, občania musia vedieť, kde sa môžu ukryť. Rovnako potrebujeme spoľahlivo fungujúcu linku 112, kvalitné systémy na predikciu povodní či zosuvov pôdy a moderné krízové riadenie.
Nechceme vymýšľať niečo, čo už inde funguje. Chceme sa inšpirovať krajinami, ktoré majú kvalitne vybudované systémy – či už je to Česká republika, severské štáty, Švajčiarsko alebo Taliansko – a preniesť na Slovensko to najlepšie z ich skúseností.
Vo funkcii ste približne sto dní. V akom stave ste sekciu preberali a čo sa vám za ten čas podarilo zistiť?
Každý manažér potrebuje určitý čas na to, aby spoznal organizáciu. Tých prvých sto dní som venoval predovšetkým tomu, aby som navnímal situáciu. Krízové riadenie je dnes v stave, ktorý si vyžaduje zásadné zmeny. Aj preto sa pripravila reforma krízového riadenia.
Programové vyhlásenie vlády jasne hovorí, že táto oblasť má byť posilnená a musí sa robiť inak. Po roku 1989 sa totiž predpokladalo, že obdobie veľkých bezpečnostných hrozieb sa skončilo, a preto bola táto oblasť dlhodobo zanedbávaná. Dnes však čelíme novým výzvam – klimatickým zmenám, povodniam, veterným smrštiam, suchám či ďalším mimoriadnym udalostiam. Tomu sa musí prispôsobiť aj systém krízového riadenia.
Môj predchodca odviedol veľký kus práce. Bola vypracovaná analýza, stratégia aj štúdia realizovateľnosti, ktoré vláda schválila minulý rok. Mojou úlohou je teraz tieto zmeny postupne uvádzať do praxe.
Veľkou komplikáciou je súčasná konsolidácia verejných financií. Pripravenosť totiž nie je len o informovanosti obyvateľstva, ale aj o materiálno-technickom vybavení. Táto oblasť bola dlhé roky podfinancovaná, preto budeme musieť investovať. Verím však, že významnú pomoc prinesú aj európske fondy, keďže krízové riadenie sa stáva prioritou nielen na Slovensku, ale aj v Európskej únii.
V akej fáze je pripravovaná reforma krízového riadenia?
Podrobnosti zatiaľ nechcem prezrádzať, pretože návrhy ešte čakajú na schválenie. Môžem však povedať, že pripravujeme reorganizáciu krízového riadenia tak na úrovni ministerstva, ako aj v regiónoch.
Konsolidácia sa dotkla aj našej sekcie. Prišli sme o viacerých ľudí, ktorých by sme dnes potrebovali. Preto musíme systém nastaviť tak, aby aj s obmedzenými kapacitami dokázal plniť všetky úlohy. Cieľ je jediný – aby štát vedel čo najrýchlejšie reagovať na krízové situácie a minimalizovať škody na životoch, zdraví aj majetku.
Na ktoré oblasti sa chcete v najbližšom období sústrediť?
Najväčší priestor na zlepšenie vidím v informovanosti, prevencii a vzdelávaní. Aj dnes sme na cvičení na Červenom Kameni, kde sa venujeme zraniteľným skupinám obyvateľstva. Ide predovšetkým o mladých ľudí, ktorí sa s civilnou ochranou prakticky nestretávajú, ale aj o seniorov. Chceme ich pripraviť na to, ako sa zachovať v krízových situáciách. Najväčším nepriateľom civilnej ochrany je totiž panika. Ak ľudia vedia, čo majú robiť, zvládanie akejkoľvek krízy je podstatne jednoduchšie.
Aj preto vznikne na sekcii nový odbor informovanosti a vzdelávania, ktorý sa bude tejto oblasti systematicky venovať.
Druhým veľkým problémom bolo využívanie európskych zdrojov. Európska komisia ponúka množstvo finančných prostriedkov, no doteraz sme nemali dostatočné kapacity na prípravu projektov. Preto sme prijali projektovú manažérku a budujeme tím, ktorý sa bude systematicky venovať získavaniu financií z európskych programov. Práve tieto prostriedky nám môžu výrazne pomôcť pri modernizácii celého systému krízového riadenia.
Čo bude hlavnou úlohou nového odboru informovanosti a vzdelávania?
Chceme, aby sa informovanosť a vzdelávanie stali systematickou súčasťou krízového riadenia. Doteraz existovali rôzne aktivity, ako napríklad súťaž Mladý záchranár či ďalšie projekty, no boli skôr čiastkové. Naším cieľom je vytvoriť ucelený systém práce s verejnosťou.
Musíme sa venovať všetkým vekovým skupinám – deťom, mladým ľuďom, dospelým aj seniorom. Vydali sme napríklad príručku o tom, ako sa správať v prípade krízových situácií alebo vojnového konfliktu. Nejde pritom len o vojnu. Príručka sa venuje výpadkom elektriny, nedostatku pitnej vody, evakuácii, prírodným katastrofám či ďalším mimoriadnym udalostiam.
Mám s tým aj osobnú skúsenosť. Keď som nastúpil do funkcie, našiel som túto príručku na stole. Najskôr som si povedal, že si ju niekedy prečítam, napokon som si vypočul jej audioknihu. O deň neskôr zasiahlo oblasť, v ktorej bývam, zemetrasenie. Vďaka tomu sme okamžite začali situáciu riešiť, informovali sme ministra a preverili fungovanie celého systému. Aj takáto skúsenosť ma utvrdila v tom, že príprava a informovanosť majú veľký význam.
Významnou témou je aj integrovaný záchranný systém. V akom stave sa dnes nachádza jeho modernizácia?
Prišiel som do už rozbehnutého projektu modernizácie integrovaného záchranného systému. Jeho cieľom je vybudovať moderný systém, ktorý umožní jednotlivým záchranným zložkám navzájom komunikovať a okamžite si odovzdávať údaje.
Pre občana to bude znamenať jednoduchšiu komunikáciu. Ak zavolá na linku 112, nebude potrebné opakovane vysvetľovať tú istú situáciu pri prepájaní medzi jednotlivými zložkami. Informácie sa budú odovzdávať automaticky.
Kedy by mal byť nový systém plne funkčný?
Technické odovzdanie systému je naplánované ešte v tomto roku, keďže projekt je financovaný z Plánu obnovy. Nemôžeme si však dovoliť spustiť takýto dôležitý systém bez dôkladného testovania. Ide o technológiu, od ktorej môžu závisieť ľudské životy.
Predpokladáme preto, že do plnej prevádzky bude uvedený budúci rok. Následne sa stane súčasťou širšieho informačného systému krízového riadenia, ktorý bude prepájať ďalšie dôležité oblasti.
V Bratislave sa minulý rok podarilo presťahovať pracoviská integrovaného záchranného systému do nových priestorov. Plánujú sa podobné projekty aj v ďalších regiónoch?
Áno. Najbližšie je na rade Nitra, kde sú už pripravené nové priestory v areáli bývalého pivovaru. Predpokladáme, že sťahovanie sa uskutoční na jeseň.
Postupne chceme modernizovať aj ďalšie pracoviská, predovšetkým v Košiciach a Banskej Bystrici. Naším cieľom je, aby všetky záchranné zložky pôsobili na jednom mieste, čo je štandard aj v zahraničí. Aj pri týchto projektoch chceme vo veľkej miere využívať európske finančné zdroje.
Minister vnútra označil krízové riadenie za jednu z priorít rezortu. Medzi aktuálne úlohy patrí aj audit krytov civilnej ochrany. V akej fáze sa tento projekt nachádza?
Audit krytov sme už dokončili. Ministerstvo vnútra spravuje 72 krytov civilnej ochrany a tie sme rozdelili do troch kategórií.
Prvú tvoria kryty, ktoré si vyžadujú len menšie technické úpravy alebo modernizáciu technológií. Druhá skupina potrebuje rozsiahlejšiu rekonštrukciu a tretia zahŕňa objekty, ktoré už nespĺňajú požiadavky a bude potrebné ich vyradiť.
Minister vnútra výsledky auditu čoskoro predstaví verejnosti. Našou prioritou bude najskôr obnova krytov v oblastiach, kde sú bezpečnostné riziká najvyššie. Vzhľadom na vojnu na Ukrajine sa chceme v prvej fáze sústrediť najmä na východné Slovensko. Aj pri tejto oblasti predpokladáme využitie európskych finančných zdrojov.
S auditom krytov súvisí aj širšia diskusia o ich význame. Akú úlohu zohrávajú kryty civilnej ochrany v súčasných bezpečnostných podmienkach?
Diskusia o krytoch sa často zjednodušuje len na predstavu veľkých protiatómových úkrytov. Súčasné bezpečnostné hrozby sú však iné.
Ak sa pozrieme na skúsenosti z vojny na Ukrajine, veľká časť zranení vzniká pri útokoch dronov alebo rakiet. V takých prípadoch dokáže ľuďom poskytnúť ochranu aj jednoduchší úkryt, napríklad podzemné garáže alebo iné vhodné podzemné priestory.
Špecializované tlakovo odolné kryty máme približne pre štyri percentá obyvateľov. Ak však do systému zaradíme aj ďalšie vhodné úkryty, vieme zabezpečiť ochranu podstatne väčšej časti populácie. Práve preto pripravujeme aj zmeny legislatívy v tejto oblasti.
V posledných rokoch čoraz častejšie čelíme aj extrémom počasia. Ako sa na tieto situácie pripravuje sekcia krízového riadenia?
Jednou z našich priorít je modernizácia materiálno-technického vybavenia. Chceme, aby logistické základne v jednotlivých regiónoch disponovali technikou, ktorú bude možné okamžite nasadiť pri mimoriadnych udalostiach.
Ak napríklad vznikne problém s dodávkou pitnej vody, potrebujeme mať k dispozícii cisterny. Rovnako chceme zabezpečiť mobilné technológie na úpravu vody, výkonné čerpadlá, moderné vozidlá a ďalšie vybavenie, ktoré umožní rýchlu pomoc priamo v teréne.
Postupne chceme modernizovať aj vozový park a ďalšiu techniku. Aj v tomto prípade sa budeme snažiť čo najviac využívať európske fondy, aby sme nezaťažovali štátny rozpočet.
Dôležitým partnerom je aj Slovenský hydrometeorologický ústav. Ako bude vyzerať táto spolupráca do budúcnosti?
SHMÚ nám poskytuje mimoriadne dôležité údaje. Kvalitné dáta sú základom správnych rozhodnutí krízových manažérov.
Pripravovaný informačný systém bude obsahovať moduly, ktoré umožnia modelovať jednotlivé scenáre. Na základe meteorologických údajov bude možné v predstihu upozorniť starostov a primátorov na hroziace povodne alebo ďalšie mimoriadne udalosti.
Ak systém vyhodnotí napríklad riziko tridsaťročnej alebo päťdesiatročnej vody, samosprávy budú mať čas pripraviť protipovodňové opatrenia, techniku či potrebný materiál ešte pred príchodom samotnej udalosti.
V budúcnosti bude systém využívať aj prvky umelej inteligencie. Tá bude navrhovať možné riešenia, konečné rozhodnutie však vždy zostane na človeku.
Veľmi zaujímavým príkladom je projekt realizovaný v Prešovskom kraji v spolupráci so slovenskými firmami a poľskými partnermi. Vznikajú tam detailné záplavové mapy, ktoré dokážu veľmi presne určiť, ktoré ulice alebo časti obcí môžu byť pri konkrétnych scenároch zaplavené. Takéto nástroje výrazne zvyšujú pripravenosť samospráv na krízové situácie.
Keď hovoríme o modernizácii krízového riadenia, nevyhnutnou súčasťou sú aj ľudia. Kde dnes pociťujete najväčší nedostatok odborníkov?
Najviac chýbajú odborníci v oblasti civilnej ochrany. Problémom sú predovšetkým platové podmienky. Za súčasné tarifné platy je veľmi ťažké získať špecialistov, napríklad odborníkov na radiačnú ochranu či ďalšie vysoko odborné profesie.
Aj preto budeme musieť v niektorých prípadoch využívať osobné príplatky alebo iné možnosti odmeňovania. Podobnú situáciu som riešil už v minulosti v oblasti štátneho IT, kde boli mnohé pracovné miesta dlhodobo neobsadené. Bez kvalitných odborníkov však moderné krízové riadenie vybudovať nedokážeme.
Pri zlepšovaní podmienok zamestnancov zohrávajú dôležitú úlohu aj odbory. Ako hodnotíte spoluprácu so základnou organizáciou Odborového zväzu polície v SR pôsobiacou pri sekcii krízového riadenia? Prijali by ste aj pozvanie na jej členskú schôdzu?
Vnímam ju ako prirodzeného sociálneho partnera. Odbory zastupujú záujmy zamestnancov, preto s nimi chcem spolupracovať a počítam s nimi pri riešení dôležitých otázok.
Za pozitívny krok považujem aj to, že predsedníčka základnej organizácie sa začala zúčastňovať porád vedenia sekcie. Je dôležité, aby sme spolu komunikovali a riešili problémy spoločne.
Určite áno. Veľmi rád sa takýchto stretnutí zúčastním. Už na mojich predchádzajúcich pracoviskách som pravidelne komunikoval s odborovými organizáciami a považujem to za správne. Ak pripravujeme nové projekty alebo významné zmeny, je dobré ich zamestnancom predstaviť a diskutovať o nich aj prostredníctvom odborov.
Plánujete sa stretnúť aj s vedením Odborového zväzu polície v SR?
Určite áno. So zástupcami vedenia Odborového zväzu polície v SR sa chcem stretnúť a spoznať ich ciele aj priority. Som presvedčený, že pri mnohých témach máme spoločný záujem a spolupráca môže byť prínosná pre obe strany.
Ako hodnotíte atmosféru a spoluprácu priamo na sekcii krízového riadenia?
Príjemne ma prekvapila. Keď som nastupoval do funkcie, neuvažoval som nad tým, že si privediem vlastný tím. Dnes môžem povedať, že to nebolo potrebné. Mám okolo seba skúsených ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť.
Je to kolektív, ktorý prešiel množstvom náročných situácií – od pandémie COVID-19 cez vojnu na Ukrajine až po riešenie viacerých mimoriadnych udalostí. Práve takéto skúsenosti vytvárajú silný tím. Samozrejme, ako na každom pracovisku, vyskytnú sa aj menšie medziľudské nezhody, no celkovo hodnotím spoluprácu veľmi pozitívne.
Dnes sa nachádzame na cvičení na hrade Červený Kameň. Čo je jeho cieľom?
Cieľom je pripraviť deti na rôzne mimoriadne situácie a odovzdať im základné vedomosti z oblasti civilnej ochrany, hasenia požiarov, prvej pomoci či ďalších činností záchranných zložiek.
Podobné cvičenia organizujeme po celom Slovensku. Nedávno sme sa dohodli aj so Slovenským národným múzeom na využívaní jeho priestorov pre ďalšie vzdelávacie aktivity.
Scenáre cvičení sú pritom veľmi rôznorodé. Pripravujeme napríklad modelové situácie, pri ktorých sa preveruje reakcia na ohrozenie zdrojov pitnej vody, chemické havárie či ďalšie mimoriadne udalosti.
Každé cvičenie má jediný cieľ – odhaliť slabé miesta systému ešte skôr, ako nastane skutočná krízová situácia. To nám dáva možnosť nedostatky odstrániť a byť lepšie pripravení.
Čo by ste chceli odkázať na záver?
Chcel by som poďakovať všetkým kolegom, ktorí pôsobia v krízovom riadení. Ich práca často nie je viditeľná, no robia všetko pre to, aby sa občania mohli spoľahnúť, že v prípade akejkoľvek mimoriadnej udalosti štát zareaguje rýchlo a profesionálne.
Mojím cieľom je, aby som sa aj ako obyčajný občan mohol spoľahnúť, že ak nastane krízová situácia, systém bude fungovať a ochráni životy, zdravie aj majetok ľudí.
Ďakujem za rozhovor